Juliánovi

Autor: Leopold Böttcher | 21.11.2012 o 17:00 | (upravené 22.11.2012 o 9:20) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

Keď vypneš rádio, počuješ ohlušujúce ticho. Keď vypneš počítač, vidíš záblesky svetiel a počuješ ešte väčšie ticho.

Opäť končím v kancli svoju prácu a opäť odchádza ďalší deň, o ktorom ani poriadne neviem, prečo vlastne bol. Zmrští sa a vyrovná do bieleho plátna, bez farby a vône. Prázdny obraz čaká už roky na stojane, aby som ho namaľoval. 

Onedlho, keď už zatvorím dvere a odchádzam, vynára sa v mojej mysli pokojne, ako teplý letný podvečer iný obraz. Je taký skutočný, a tak ma presahuje, že by som ho nedokázal namaľovať žiadnymi farbami. Má takú vôňu, ktorú si nekúpim v žiadnej parfumérii.

Keď vypnem rádio, počujem ohlušujúce ticho. Keď vypnem počítač, ešte chvíľu vidím záblesky svetiel a počujem ešte väčšie ticho.

Je zabalený v perinke a spí. Je taký hebučký, že musím byť veľmi opatrný, aby som mu neublížil. V jeho spánku počujem akoby šumenie mora, možno je to ešte ozvena šumenia krvi obiehajúcej v tele matky, ktoré tak dlho počúval. Môj syn spí a takmer nepostrehnuteľne sa usmeje. 

V mojej mysli sa vynára tento obraz, taký skutočný, že ma presahuje ako plynúci priestor: moja žena, moja dcéra, môj syn.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O 13. a 14. plate už nahlas hovorí aj Smer. Kto, kedy a ako ho dostane

Koaličné strany sa zrejme dohodnú na úľavách pre firmy, ktoré vyplácajú ľuďom trináste a štrnáste platy.

KULTÚRA

Rytmus bude nadávať, orchester hrať

Ľahší primitivizmus a ukáznenosť vraj idú dokopy.


Už ste čítali?