reklama

Juliánovi

Keď vypneš rádio, počuješ ohlušujúce ticho. Keď vypneš počítač, vidíš záblesky svetiel a počuješ ešte väčšie ticho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Opäť končím v kancli svoju prácu a opäť odchádza ďalší deň, o ktorom ani poriadne neviem, prečo vlastne bol. Zmrští sa a vyrovná do bieleho plátna, bez farby a vône. Prázdny obraz čaká už roky na stojane, aby som ho namaľoval. 

Onedlho, keď už zatvorím dvere a odchádzam, vynára sa v mojej mysli pokojne, ako teplý letný podvečer iný obraz. Je taký skutočný, a tak ma presahuje, že by som ho nedokázal namaľovať žiadnymi farbami. Má takú vôňu, ktorú si nekúpim v žiadnej parfumérii.

Keď vypnem rádio, počujem ohlušujúce ticho. Keď vypnem počítač, ešte chvíľu vidím záblesky svetiel a počujem ešte väčšie ticho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je zabalený v perinke a spí. Je taký hebučký, že musím byť veľmi opatrný, aby som mu neublížil. V jeho spánku počujem akoby šumenie mora, možno je to ešte ozvena šumenia krvi obiehajúcej v tele matky, ktoré tak dlho počúval. Môj syn spí a takmer nepostrehnuteľne sa usmeje. 

V mojej mysli sa vynára tento obraz, taký skutočný, že ma presahuje ako plynúci priestor: moja žena, moja dcéra, môj syn.

Leopold Böttcher

Leopold Böttcher

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto sa náhle postaví, pretože je zvedavý, čo sa odohráva za oknom v záhrade. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéTeraz

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu